reklama

Gravitácia nepritiahne každého

S umením je to ako so ženami (alebo mužmi): nepáči sa všetkým to isté. Niektorí akademici si to zjednodušujú a rozdeľujú umenie na vysoké a nízke. Logika takejto vedeckej metódy ich dovádza k podivnej taxonómii: driemajúcich nad Brahmsom hádžu do vreca s nevzdelanou väčšinou.  Ibaže to nefunguje. Nejedni brahmsospáči sa vznášajú pri Milesovi Davisovi. Iní, znudení jazzrockom, šepkajú v okúzlení: Smells Like Teen Spirit. Nielen peklo hrá mnohými farbami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Milujem filmy a o filmoch sa bavím s ľuďmi, ktorí v kine vyčkajú aj záverečné titulky. Medzi týmito divákmi som našiel rovnaké percento tých, ktorí z takých či onakých dôvodov obdivujú film Gravitácia, ako tých, pre ktorých to bol obyčajný akčňák z vesmírneho medzipriestoru s nie obzvlášť vynaliezavou akciou. Chýbal im čierny obelisk, či aspoň hlúčik alienov.

Gravitácia naozaj nie je filozofická meditácia, z ktorej sa dá odčítať miera historického pesimizmu. Pár sto kilometrov nad Zemou, tam, kde parkujú družice, ISS aj Hubblov teleskop, astronauti opravujú pokazenú súčiastku. Z viny neopatrného odstraňovania vesmírneho šrotu lietajú po parkovisku črepiny, ktoré znefunkčňujú a ničia zaparkované družice. Zničia aj raketoplán a dvojica astronautov ostáva v beztiažnom priestore bez dopravného prostriedku. Ak chcú prežiť, musia vymyslieť spôsob, ako sa vrátiť na Zem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Majú len pár hodín, kým minú všetok kyslík v skafandroch. Niet dosť času adaptovať sa. Evolučne sa prispôsobiť. Splodiť deti, ktoré budú vedieť žiť bez dychu. Mladá vedkyňa na svojej prvej výprave a starý astronaut na svojej asi poslednej. Žiadna pomoc zvonku, iba hraničná situácia, ľudská vynaliezavosť a planéta nad polovicou obzoru.

Gravitácie by bol nádherný dokument. Z výšky ISS je na Zem naozaj fotogenický výhľad. Skúste si Google Earth. Keď však ide o život, na scenérii nezáleží. Pár sto kilometrov nad Zemou, ale aj na Aljaške, na Titanicu, či v bani nepríde nikto dosť rýchlo na pomoc. Vládne vesmírne ticho. Počuť len samého seba: nádych, výdych, nádych, ... dokedy ešte?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Režisér Alfonso Cuarón vytvoril uveriteľnú a predsa existenciálnu situáciu a naplnil ju zrozumiteľnou zmesou pohybov a myšlienok. Postavy zredukoval na dve. Tou prvou je hrdinka, akési divákovo alter ego, tajná brána, ktorá nám umožňuje byť v tej situácii. Doktorka Ryan Stoneová je neskúsená, ako my. O to viac sa dokážeme stotožniť s jej strachom, bezmocnosťou, ale aj vzdorom nevzdať sa.

Druhou postavou je starý kapitán Matt Kowalsky. George Clooney v ňom dostal malú, ale božskú úlohu: Grék Zorba vesmírneho veku. Ľahkovážny, keď je dobre, sústredený a presný, keď je nevyhnutné konať. Kapitán nemôže byť hlavná postava. Príliš dobre vie, čo treba urobiť. Smie byť anjelom strážnym, ale nie Hamletom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Melanchóliu si nikto nepomýli s akčňákom a Armaggedon s filozofiou. Pri filme Gravitácia to neplatí. Niekto v ňom vidí hraný dokument o kráse nadzemskej prírody, iný thriller o záchrane vlastného života, ďalší pojednanie o krehkosti smrteľnosti. Všetci si to svoje môžu, ale aj nemusia užiť.

Na Gravitácii ma zaujal ešte jeden motív, možno zamýšľaný a možno ani poriadne neuvedomený. Kedysi, pred pol storočím, keď sme začali lietať do kozmu, bol mimozemský svet chápaný ako budúci priestor ľudskej expanzie. Tam sme sa chystali po ovládnutí našej planéty.

Dnes je situácia iná. Našli sme si, či skôr vytvorili, iný priestor pre svoje životy: imaginárny, virtuálny svet počítačov a internetu. Tam prenášame svoje aktivity a vzťahy, tam pracujeme aj trávime voľný čas. Tam sme sami aj spolu. Vesmír sme aspoň pre túto chvíľu opustili. Vo filme Gravitácia, odohrávajúcom sa v dnešku, ktorý práve žijeme, je vesmír už iba kopa odpadkov a zopár obývaných staníc. Už tam astronauti príliš nechodia. Keď šrot rozbije posledné družice, nebude tam ani prečo ísť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O tomto len tak mimochodom rozpráva film Gravitácia. Ukazuje, o čo prichádzame. Možno by to tak nemuselo skončiť.

František Gyárfáš

František Gyárfáš

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Verím, že internet sme stvorili my. A že táto viera tu nebude navždy. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu